Obec Detrík leží v Nizkých Beskydách, v juhozápadnej časti Ondavskej vrchoviny, západne od vodnej nádrže Veľká Domaša. Mierne členitý povrch chotára tvorí treťohorný flyš, celý chotár je hornatý – tvorí ho pieskovec a ilovec. Obec leží v nadmorskej výške 345 m n.m.-stred obce a 300-534 m n.m. v chotári. Rozloha obce je 936 ha. Kraj Prešovský, okres Vranov nad Topľou.

 

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1248 pri objavení darovacej listiny v Zemplínskom archíve v maďarskom meste Sátoraljaújhely. Uhorský kráľ Bela IV. v roku 1248 daroval veľkostatok v Šarišskej župe synovi Mohola z rodu Abovcov- Detrikovi, po ktorom bola obec pomenovaná.

 

Voľný preklad darovacej zmluvy Detrik, syn Mohola, náš verný služobník, ktorý v rožných vojenských výpravách našej krajiny so zbraňou v ruke udatné bojoval proti ukrutným Tatárom v bitke pri rieke Slaná a nás zachránil z istých pazúrov smrti riskujúc svoj vlastný život, pričom utrpel ťažké zranenie … Vzhľadom na tento jeho hrdinský čin My, IV. Bela, kráľ Uhorska… niektoré z našich poľovníckych revírov rozprestierajúce sa v Šarišskej župe so všetkými príslušenstvami ako aj právom na používanie prenášame dedičným právom na Detrika, syna Mohola, a na jeho dedičov a ich potomkov, ktorým sme tieto majetky odovzdali, darovali s nezmeniteľným večným dedičným právom … do týchto nehnuteľnosti sme spomínaného Detrika, syna Mohola, osobne imatrikulovali. Vydali sme v roku Pána 1248, v štrnástom roku nášho panovania

 

Viac písomných zmienok pochádza z roku 1363, kde sa obec Detrík spomína pod názvom Dythryhuagasa, v roku 1410 ako Detreh. V r. 1808 ako Detrík, maď. Detrík, Detre. Obec má miestnu časť Ma[er. Viac sa spomína, že obec bola založená v roku 1363 na zákupnom práve Šoltýsa Detrika s usadlíkmi. Patrila panstvu Čičava, v 16.stor. panstvu hradu Skrabské, neskoršie Báthoryovcom, Csákyovcom. V roku 1493 mala 3 usadlosti, 1556 4 porty, 1600- 13 podanských domov, 1715- 11 domácnosti, 1787- 46 domov a 317 obyvateľov, 1900- 139 obyvateľov, 1948 – 148 obyv. 1970- 124 obyv. v roku 2004 – 52 obyv. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, /do roku 1975 SHR/, povozníctvom a drevorubačstvom.

 

Ani za I. ČSR sa zamestnania obyvateľov nezmenilo. Počas SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny, ktorým obyvatelia pomáhali. V obci je gréckokatolícky kostol spomínaný z rokov 1808-1812.